Kvety z filcu

Nie vždy mám náladu púšťať sa do niečoho veľkého. Preto som si naposledy urobila tieto kvietky z filcu. Výroba trvala cca. hodinu. Všetko potrebné som našla doma - filc, lepiacu pištoľ, sponku a gumičky. 

Ako sa robia kvietky z filcu som našla na stránke Craftiness is not optional


Maľovanie s valčekmi

Takto sa občas zabáva Stelka (3½ ročná), keď je doma sama, bez svojho brata. 








Strašidielka z geometrických tvarov

Minule sme mali strašidelný víkend. Deti robili strašidlá. Najprv som si myslela, že každý si urobí jedno, no tak sa im to zapáčilo, že ich máme niekoľko.

Je to veľmi milá aktivita pre väčšie aj menšie deti. Každé strašidielko je originál. 
Deti sa nielen dobre zabavili, ale popri tom sa aj niečo naučili. Telá strašidiel sú z geometrických tvarov. 

Najlepšie je prichystať si všetko vopred. Nastrihať rôzne geometrické tvary, veľa nôh, rúk, očí, úst a zubov, aby si deti mali z čoho vyberať. Dať k tomu už len lepidlo a tvorenie sa môže začať. 




Sveter na zimu

Už dlho som plánovala tento sveter aj vlnu som si kúpila a stále nič. Vedela som, že to nie je projekt na jeden večer, tak som sa potrebovala na to psychicky pripraviť. :)

Toto leto som sa do toho pustila a za dva mesiace bol sveter na svete. Štrikovala som to na ihliciach č. 8 a sveter rástol pred očami, čo ma veľmi potešilo. Vzorku som si našla v časopise Filati Special Men 4.

Rada štrikujem, ale s nastavením veľkosti mám problém. Preto som teraz rada, že sveter sedí a môžem sa pustiť do niečoho nového.:)




Štrikujete teraz niečo?


Gaštanová zmyslová nádoba

Opäť je tu! Sezóna gaštanov. Boli sme v parku a už sme nejaké nazbierali. Najlepšie sú čerstvo nazbierané. Vtedy sú pekne lesklé a hladké. Po pár dňoch strácajú svoj svieži vzhľad a scvrkávajú sa. 

Hneď ako sme prišli z parku, vysypali sme všetky gaštany do plastovej nádoby. Najprv preto, aby sme videli, koľko sme ich domov doniesli a potom preto, aby sa deti s nimi  mohli hrať. Pridala som k nim  pár farebných nádobiek, paletu a drevenú pinzetu a "Gaštanová zmyslová nádoba" bola na svete. 




Čo robíte s nazbieranými gaštanmi vy? 

Ako po tvorení s deťmi menej upratovať

Tiež radi tvoríte, ale neradi upratujete? 

Tvorivé a maliarske aktivity s deťmi sú spojené s upratovaním. Čím menšie deti, tým viac upratovania. Niektorých rodičov to odradí natoľko, že s deťmi takéto aktivity radšej ani nerobia. 

Ja napríklad nemám rada kriedu. Pamätám si kúdol prachu, ktorý sa tiahol triedou, keď spolužiaci utierali tabuľu suchou handrou. Od vtedy kriedu nemusím a preto nemajú deti doma tabuľu, na ktorú sa dá písať kriedou. Krieda je len na von. 

Veľkému neporiadku sa dá častokrát jednoducho zabrániť. Stačí dať na stôl obyčajné noviny alebo igelit a upratovania je menej. Na niektoré aktivity to nestačí a tak sme začali používať plastové tácky. Tento zlepšovák som odkukala z montessori pedagogiky, kde deti tácky bežne používajú. Zistila som, že je to praktické a uľahčuje mi to upratovanie. 

Keď niečo robíme, väčšina neporiadku zostane na tácke. Tácku s neporiadkom zoberiem preč a môžeme robiť hneď niečo ďalšie.

Deti majú tácky radi. Berú si ich, keď sa chcú hrať s vodou alebo s niečím sypkým. Naučili sa, že tácka je priestor, kde môžu pracovať aj s "nebezpečnými" materiálmi. 

Namiesto toho, aby som im zakazovala robiť zaujímavé veci, začali sme používať tácky. Takto sú spokojné deti aj ja. 



Tácka v akcii.



Farebné kruhy

Kruh je základný geometrický tvar. Inšpiruje umelcov. Vo svojej tvorbe sa kruhom viac zaoberal maliar Wassily Kandinsky. Jeho farebné kruhy v štvorcoch sú veľmi známe. 

Kruh je jednoduchý, ale to neznamená, že je nezaujímavý. Práve naopak. Je veľa možností ako sa dá zobraziť na papieri.

Nám sa napríklad podarilo pomocou kruhov rôznej farby a veľkosti vyrobiť tento obrázok. Zobrali sme si rôzne veľké šálky, poháre a vrchnáky a tie sme obreslovali na farebný papier alebo noviny. Vystrihnuté kruhy sme ponaliepali na papier.  Jednoduché a pekný výsledok. 


Lego na zjedenie

Lego nepatrí do úst. To vie každý dospelý. Ale naše nové lego do úst patrí. Práve preto ho už ani nemáme, iba túto fotku. Deti sa s ním hrali a za pár dní bolo po legu. Ešteže si môžeme urobiť nové a nie len čokoládové. :)



Guličková hra

Keď som už viackrát narazila na internete na túto hru, rozhodla som sa, že si ju urobíme aj my. Je to jednoduchá hra, cieľom ktorej je triafať guličky do okienok v škatuli.

Na výrobu sme použili kartónovú škatuľu, do ktorej som vyrezala okienka. Do okienok som nalepila z tenkého papiera záclonky, aby nám guličky, ktoré už budú v škatuli nevychádzali von. Toto nie je nutné, ale nám vadilo, že guličky sa niekedy vracajú. Škatuľu som ešte oblepila páskou na koberce a napísala som nad okienka čísla. 

Hotovú škatuľu sme umiestnili na zem a deti postavili okolo škatule múr, aby nám guličky neutekali po celej izbe. Múr sme postavili z našich obľúbených kartónových tehál

Nakoniec sme si do misky prichystali sklenené guličky a hra sa mohla začať. 






Peňaženky

Ďalšie peňaženky z mojej tvorby. Tentoraz mačička Hello Kitty a auto McQueen. 


Abeceda a vodové farby

Oskarko sa už koncom augusta nevedel dočkať začiatku školského roka. Aby mu čakanie rýchlejšie ubiehalo, tak si urobil plagátik s abecedou. 

Papier som rozdelila čiernou voskovkou na štvorčeky. Oskar do štvorčekov napísal farebnými voskovkami písmená. Potom  papier pomaľoval vodovými farbami. Každý štvorček inou farbou.




Bublajúci kúzelný odvar

Keď sa spojí ocot a sóda bikarbóna vznikne zaujímavá reakcia. Ocot začne nádherne kypieť a vyzerá to  ako sopka.

Deťom sa to veľmi páči. Párkrát sme si to už zopakovali, ale stále nemajú dosť. 

Naposledy sme k octu a sóde bikarbóne pridali ešte prostriedok na umývanie riadu (jar). Čo sa dialo potom, môžete vidieť na fotografiách. 

Prichystali sme si ocot a jar. Pridali sme ešte trošku práškovej farby na vajíčka. Keď boli nádobky pripravené, nasypali sme do každej sódu bikarbónu. A kúzlo bolo na svete!







Zabudnutá škatuľa

Kúpila som v Ikea skrinku. V tej chvíli, ako som ju doniesla, nemal nikto čas ju zložiť. A tak ostala ležať nerozbalená škatuľa na chodbe. Všimla si ju Stelka (3½ ročná), ktorá rýchlo vzala fixku a takto ju pomaľovala. :)



Krajina dinosaurov z plastelíny

Deti si z prechádzok v lese radi nosia "suveníry". Po jednej takejto prechádzke si doniesli vetvičky, ihličie, listy a kamienky. Materiál ideálny na výrobu krajiny pre dinosaurov. Stačilo pridať domácu plastelínu, prichystať plastovú nádobu s malými dinosaurami a deti mohli začať tvoriť.

Oskarko má takéto aktivity rád. Bol hlavným konštruktérom. Stelka mu veselo pomáhala. Moju pomoc vôbec nepotrebovali. Po necelej pol hodine mi s nadšením predstavili hotové dielo.

Hlavný konštrukér bol na svoju prácu patrične hrdý. Stelku najviac petešil nečakaný objav: dinosaury zanechávajú v plastelíne za sebou stopy. :)




Čo si nosíte z lesa domov vy? 

Domáca plastelína

Už toľko dobrého som čítala o doma vyrobenej plastelíne, že bolo načase to vyskúšať. 

Použila som tento jednoduchý recept (v angličtine) z mojej obľúbenej stránky The Imagination Tree. V mnohých receptoch treba plastelínu variť, tu nie. 

2 šálky hladkej múky
1/2 šálky soli (Čím jemnejšia tým lepšie, alebo najprv rozpustiť vo vode, ktorú vlejete potom do plastelíny.)
2 polievkové lyžice slnečnicového oleja
2 šálky horúcej vody (prilievať postupne)

Pri výrobe plastelíny platí, že ak je to príliš husté treba priliať vodu, ak je to príliš riedke, treba prisypať múku. 

A moje skúsenosti?

Pozitívne:
  • môžem si jej urobiť koľko chcem
  • môžem si urobiť farby aké chcem (používam práškovú farbu na vajíčka rozpustenú vo vode)
  • môžem si do nej pridať čo chcem (mak, trblieky, malé lupienky, pár kvapiek vonnej esencie, ...)
  • je lacnejšia
Negatívne:
  • na druhý deň stratí na svojej kvalite - zredne a je lepkavá. Cez noc bola vo fólii, tak ako všade odporúčajú. Pátrala som trochu po tom, kde je chyba a dočítala som sa, že možno treba  dať do plastelíny viac kypriaceho prášku. Nabudúce vyskúšam. :)

Robili ste si už doma plastelínu?

Oceán z papiera

Ešte cez prázdniny sme robili takýto oceán z farebného papiera. 


Maľovanie s krepovým papierom

Krepový papier je taká klasika. Nemala som k nemu vrúcny vzťah, ale keď sme ho začali v poslednej dobe viac používať, tak sa mi celkom zapáčil.

Tento rok sme ho už využili na lapače slnka, na húseničky alebo na obláčiky.

Naposledy sme s ním maľovali. Ako?

Najprv si deti čiernou voskovkou na výkres niečo nakreslili. 


Potom poukladali na nakreslený výkres kúsky krepového papiera. Treba sa pripraviť na to, že teraz to začne byť neporiadok. Pod papier sme preto dali plastovú tácku, ktorú pri tvorení s deťmi veľmi často používam. 

Krepový papier deti dobre postriekali vodou. Použili sme na to rozprašovač. Ináč najobľúbenejšia časť celého projektu. 

Krepový papier musí byť dobre mokrý, aby sa voda dostala až pod neho. Mokrý krepový papier treba dobre povystierať,  aby sa dotkol bieleho výkresu a neboli pod ním bubliny. 

Nechať vyschnúť. 

Tadáááá. A tu je výsledok. Farby sa nádherne zmiešali a rozpustili po celom papieri. Na niektorých miestach nebol papier dobre povystieraný, tak tam ostali biele miesta. 

Vysušené kúsky krepového papiera, ktoré sa určite na niečo ešte hodia. 

Čo tvoríte z krepového papiera vy? Som zvedavá. :)