Reťaz z farebného papiera



A vy radi používate pri tvorení s deťmi farebný papier
Ak áno, tak určite máte doma takúto zbierku malých alebo väčších kúskov farebného papiera.
Potrebujete inšpiráciu ako ich využiť na ďalšie tvorenie? 

Jeden tip by som pre vás mala. :)

Urobte si farebnú reťaz. 
Môžete si ňou ozdobiť prázdnu a smutnú stenu alebo okno.


Staré kúsky farebného papiera nastrihajte na trojuholníky alebo kolieska. Strihanie trojuholníkov ide rýchlo a na kolieska som použila vyrezávatko. Čím viac si toho nastriháte, tým dlhšiu reťaz budete mať. 
Hotové geometrické tvary pospájate šijacím strojom





Koláž z kruhov

Asi najčastejšia otázka, keď sa ide niečo tvoriť je: "Čo budeme potrebovať?" Po zodpovedaní tejto otázky sa buď posunieme ku kroku číslo dva alebo sa neposunieme a povieme si, že tvoriť je náročné. Pri tomto projekte sa nezaseknete pri bode číslo jedna, pretože materiál naň potrebný sa nájde určite v každej domácnosti. Stačí sa len trošku lepšie porozhliadnuť.

U nás doma sa našiel kartón, kúsky látok, plastové a kovové vrchnáčiky a rôzne druhy pomaľovaných aj nepomaľovaných papierov. Ak nájdete aj iné zaujímavé materiály, z ktorých sa dajú vystrihnúť kruhy, použite ich. Alebo použite niečo, čo už tvar kruhu má. 

Dala som dokopy zbierku kruhov rôznych veľkostí a Stelka (4 a 1/2 ročná) z nich vyrobila koláž. Kruhy sme spoločne ponaliepali lepidlom na kartón. 




Zábavné učenie s lego duplo kockami

Tip ako sa dajú využiť lego duplo kocky na zábavnú hru spojenú s učením. 


Z našej lego škatule som vybrala malé aj veľké lego kocky a prelepila som ich na jednej strane maliarskou lepiacou páskou. Maliarska lepiaca páska je na to dobrá, pretože sa na ňu dá písať. A potom sa zase dá jednoducho dať dole.

Na niektoré kocky som napísala dni v týždni, na niektoré mesiace v roku alebo čísla. Deti radi stavajú veže z lega. Pri tejto hre môžu stavať veže, ale kocky musia ukladať na seba v správnom poradí. 

Takto popísané lego kocky sú vhodné pre deti, ktoré už vedia čítať. Pre malé deti, ktoré ešte nevedia čítať môžete pokresliť kocky obrázkami (napr. zvieratká, hmyz, autá) Kocky môžu roztriediť a postaviť z nich vežu. Tu sa dá vymyslieť všeličo. Fantázii sa medze nekladú. 




Máte aj vy tip na zábavné učebné pomôcky?



Ako skladujem farebný papier


Farebný papier používam pri tvorení s deťmi často. Kúpiť sa dá za prijateľnú cenu, existuje v rôznych farbách a veľkostiach. Je to univerzálny materiál, ktorý patrí do základnej výbavy na tvorenie. 

S farebným papierom je zábava pracovať. Dá sa skladať, strihať alebo sa dá po ňom kresliť. Podporuje kreativitu a ja ho mám pre to všetko veľmi rada. 


Čisté a nové hárky farebného papiera sa dajú pekne skladovať v poličke alebo v šuflíku. 


Čo však s väčšími alebo menšími zvyškami, ktoré nám ostanú po tvorení? Je ich škoda vyhodiť, pretože sa dajú ešte využiť. 



Na skladovanie zvyškov farebného papiera používam plastové šuflíky. Vyčlenila som si na to dva. Do jedného dávam malé kúsky a do druhého väčšie. Šuflíky sú umiestnené v detskej izbe, kde majú deti k nim kedykoľvek prístup. Možno to vyzerá ako veľa práce, ale ak si zavediete takýto systém, tak na tvorenie s farebným papierom sa budete tešiť. 

Tento systém má aj ďalšie výhody: 
1. ukážeme deťom spôsob ako sa dá udržiavať poriadok
2. sami budú schopné urobiť si po sebe poriadok, lebo budú vedieť kam zvyšný papier patrí.



Obchody, kde kúpite plastové šuflíky: Kika, Ikea, Billa (moje sú z Billa).

Ako vidno na fotografii, šuflíkov mám viac. Osvedčili sa mi na skladovanie čistých bielych papierov, ale aj na odloženie dokončených alebo čiastočne dokončených výtvorov a kresieb. Pri deťoch je kresieb viac ako miesta na chladničke alebo na stene. :)



Pavučina z maliarskej lepiacej pásky

Nasledujúce fotografie sú už len spomienkou na naše tohtoročné leto. Aj keď je už leto preč,  pavučina  z maliarskej lepiacej pásky sa dá urobiť v každom ročnom období.  

Najlepšie miesto pre ňu sú dvere. V nich sa dá lepiaca páska dobre prilepiť o zárubňu. A keď je pavučina hotová, stačí si urobiť loptičky z potravinárskej fólie a triafať. 

U nás doma to neostalo len pri potravinárskej fólii, ale v zajatí pavučiny skončili sáčky aj hračky. 







Hviezdičky z alobalu

U nás doma o dekorácie na stenu nie je núdza. Rada vyzdobujem steny niečím, čo vyrobia deti alebo ja. Vždy po nejakom čase si vyrobíme niečo nové a tak naše dekorácie striedame. Naposledy som si povedala, že chcem dať do detskej izby na stenu niečo, čo by izbu viac oživilo, rozžiarilo a dodalo obyčajnej biele stene jedinečnosť. 

Za pár minút bola výzdoba na svete. Vystrihla som z hnedého kartónu hviezdičky a tie som obalila v alobale. Odtrhla som kus alobalu a ten som jemne obkrútila okolo hviezdy. Niekde alobal nevyšiel (cípy hviezdy) alebo sa roztrhol. Prázdne miesta som obalila ďalším kusom alobalu. A tak postupne, až kým nebolo vidno ani kúsok kartónu. 

Hotové hviezdičky som prilepila na stenu maliarskou lepiacou páskou. Použila som pri tom moju obľúbenú techniku priliepania





Montessori po "domácky"


V rokoch 1870 - 1952 žila v Taliansku Maria Montessori, ktorá sa ako lekárka venovala mentálne zaostalým deťom. Vo svojej práci dosiahla vynikajúce výsledky a to ju povzbudilo pracovať naďalej aj so zdravými deťmi. Vyvinula metódu výchovy, vďaka ktorej sa aj z divokých, neposedných a deštruktívnych detí stávajú deti pokojné, poriadkumilovné a prejavujúce záujem o zmysluplnú činnosť. Maria Montessori zistila, že učenie sa, zdokonaľovanie zručností a schopností je prirodzenou potrebou detí od ich najútlejšieho veku. Špecifikom Montessori metódy je používanie špeciálných učebných materiálov, ktoré sa dajú nielen kúpiť v špecializovaných obchodoch ale urobiť aj vlastnoručne doma. 

Montessori metóda je známa v zahraničí už niekoľko rokov. Dnes ju poznáme už aj u nás na Slovensku. Venujú sa jej hlavne učitelia a rodičia, ktorých zaujímajú alternatívne spôsoby vzdelávania a výchovy.

Nedávno som sa cez internet zoznámila s Evkou Jedličkovou. Je to mamina dvoch detí, pri výchove ktorých sa inšpiruje a čerpá práve z Montessori metódy. Hneď mi bola sympatická, pretože podobne ako ja vyrába rôzne hračky a aktivity pre svoje deti. Postupne som zistila, že nielen že vyrába a tvorí, ale aj organizuje Montessori herničky pre iné mamičky a ich deti.

Ako a kedy si sa dostala k Montessori metóde?
Doviedla ma k nej jedna úžasná skupina žien zo stránky Modrý koník. S týmito ženami zdieľam podobný názor na výchovu, dojčenie, nosenie detí a prirodzené rodičovstvo. V skupinke sa začal objavovať pojem Montessori a mňa to veľmi zaujalo. Skúšala som aktivity bez toho, aby som mala nejaký teoretický základ.  Tak sa mi to zapáčilo, že som sa tomu začala  viac venovať. Absolvovala som kurzy, čo robila v tom čase v MC Hojadana Ivona Brandissová (www.montessori-doma.sk). Svoje skúsenosti som si dopĺňala teoretickými poznatkami. Začala som, keď mala dcéra asi dva roky. Keď som druhý krát otehotnela, kurzy museli ísť do ústrania a keď syn trošku podrástol, opäť som sa montessori začala intenzívnejšie venovať.  Od vtedy skúšam všetko na vlastných deťoch a volám to také Montessori po “domácky”. 

V čom je podstata a cieľ Montessori metódy?
Nie je to len štýl vzdelávania, ale tiež výchovy. Je to o prístupe k dieťaťu. Ide o to, že dávame dieťaťu možnosť nejakej voľby. Môže sa rozhodnúť s čím chce pracovať, ako dlho chce pracovať.  Prostredie je pripravené tak, aby dieťa okolo seba našlo tie podnety, ktoré zrovna pre to svoje senzitívne obdobie potrebuje. Napríklad, keď má senzitívne obdobie a potrebuje si precvičiť ramenný kĺb - doma okolo seba nič nenájde, začne zhadzovať veci, začne nám čarbať po stene. Ale keď viem, že to senzitívne obdobie ide, nazbierame si kamene a ideme ich hádzať z mosta alebo mu nalepím baliaci papier na dvere a vymedzím mu plochu, kde môže maľovať. 

Je Montessori metóda pre každé dieťa?
Určite. Myslím si, že neexistuje dieťa, pre ktoré by nebola Montessori metóda vhodná. Teraz sa mi to začína viac a viac potvrdzovať aj na herničkách. Veľa závisí od maminy. Keď príde mamička, ktora nie je ,,montessori pozitívna,, a nie je o tom presvedčená, vidieť to potom aj na tom dieťati. Robiť to len preto, že je to moderné alebo super, sa nedá. Pokiaľ to človek nerobí srdcom, nefunguje to. Nemá to potom ani žiadúci účinok. Maminy majú niekedy predstavu, že montessori je o tom, že dieťa si sadne a bude 3/4 hodiny pracovať a oni o ňom ani nebudú vedieť Áno, existuje v Montessori pojem ako je polarizovaná pozornosť, teda stav hlbokej koncentrácie. K tomuto stavu dochádza, ak je dieťaťu umožnené dlhodobo sa venovať činnosti podľa jeho výberu. Je však treba sa k nemu postupne dopracovať. Niektoré maminy, ktoré prídu, už majú o montessori metóde nejaké informácie iné zase nemajú žiadne, ale prídu a sú otvorené,  nechajú sa viesť. Porozprávame sa a dieťatko začne pracovať.

Keď chce niekto začať robiť montessori aktivity so svojím dieťaťom, kedy je na to najlepšie obdobie?
S Montessori sa môže začať hneď od narodenia. Nie je to len vzdelávanie, ale pre mňa je to aj určitý spôsob výchovy od narodenia až po dospelosť. S dieťatkom sa dá  už  od narodenia robiť kopec aktivít. 

Dajú sa aplikovať Montessori metódy s vlastným dieťaťom aj doma?
Samozrejme že dajú. Ja sama som toho dôkazom. Nie je to pre mňa dogma, že teraz len takto sa to dá. Je to iné, keď máte na to školské alebo škôlkárske zariadenie, kde sa dá pripraviť prostredie a všetky tie pomôcky a iné je, keď to robíte doma. Tie základné princípy sa dajú samozrejme dodržiavať aj doma. Ide o to odhadnúť, čo momentálne to vaše dieťa baví a na čo má senzitívne obdobie. Mne sa stáva koľkokrát, že s dcérou len skúšam. Niečo si vymyslím, páči sa mi nejaká téma a snažím sa jej ju ponúknuť. Dcéru tieto aktivity bavia a dokáže si už sama  vypýtať to, o čo má práve zaujem. Mladšie dieťa sa učí rýchlo od staršieho a aj syn si už dokáže aktivity vypýtať. Dcéra napríklad, keď vidí ako pracujem s malým, tak ma potom častokrát napodobňuje  a ja ich už len počujem z kuchyne. :) Mladší súrodenec má výhodu, že má toho staršieho. Dnes sa dá veľa vecí nájsť na internete, kúpiť v hobby obchodoch, veľa vecí sa dá podomácky vyrobiť. Akurát, že to nie je také krásne a úhľadné ako všetky tie drevené veci. Ony sú skutočne krásne a mne sa ten zvuk dreva veľmi páči. Nie každý má však  možnosti, hlavne finančné, vlastniť originál. A je iné, keď si kúpite pomôcky pre 15 detí v škôlke ako pre dve svoje. My s kamoškami robíme napríklad aj to, že si kúpime pomôcky a potom si ich požičiavame medzi sebou.

Ako začať robiť montessori aktivity doma so svojím dieťaťom? Treba si niečo zaobstarať?
Záleží od veku dieťaťa. Pokiaľ sú to menšie detičky, tak tam netreba nič. Stačí to čo nájdete v domácnosti. Ja som napríklad začala papierovým obalom na vajíčka a syn tam dával gaštany. Potom klasické zapichovanie plastových slamiek do nádobky s dierkami, presýpanie, prelievanie, triedenie. Na to nič extra špeciál netreba. Do troch rokov dieťaťa sa dajú robiť aktivity doma aj s “obyčajnými” hračkami ako sú napríklad korálky. Potom keď už prichádza do veku troch rokov, tam je to trošku náročnejšie, hlavne tá výroba. 


“Moje dieťa nebavia Montessori aktivity” to hovoria niektoré maminy. Akú radu by si im dala?
To je presne o tom prístupe. Už som to  spomínala, pokiaľ tomu mamina neverí a detičky nie sú na to zvyknuté, tak v tej herničke potrebujú trošku času, aby si zvykli. Naučiť sa ako to tam chodí, naučiť sa, že napríklad aj doma si môžem zobrať sám aktivitu, sám si ju vypýtať, dať ju na miesto. Chce to trpezlivosť, kým sa to deti naučia. 

Montessori aktivity robíš aj so svojími deťmi. Môžeš povedať aký vplyv to má na Tvoje deti? 
Dcéra je aktívna a montessori aktivity s ňou robím od jej dvoch rokov. Začala som  trojkrokovou metódou a ako dvojročná už vedela farby, naučila sa ako štyri a pol ročná čítať a päť ročná písať. Ja som jej len posúvala materiály a pomôcky adekvátne k jej záujmu. Začala prejavovať záujem o písmenká a pýtala sa aké je toto písmeno a aké tamto. Tak som jej k tomu dávala písmenkovú skrinku, písmenkovú  knižku, potom sme pracovali s pohyblivou abecedu. Bez toho, aby ona vedela, že sa učí - učila sa. To ma presvedčilo definitívne. Pre mňa má montessori zmysel v tom, že to dieťa niekam posúva, že sa učí veci hravou formou a samé si to pýta. Sama si vyberá s čím chce pracovať. Pokiaľ nemá o niečo záujem, tak aktivitu odložím. Tak isto fungujeme aj so synom. 


Čo ťa motivovalo k založeniu herničky?
Tým, že si toho veľa vyrábam doma a aj som sa zúčastnila rôznych výmen vrecúškových aktivít, tak sa mi začali pomôcky doma hromadiť. Povedala som si, že je toho dosť a bola by škoda nevyužiť ich. Bolo by fajn, keby sa s tým aj iné maminy zoznámili. Nevedela som aká je situácia v Bratislave, len som vedela, že v MC Hojdana herničky na tento spôsob prebiehali. Do Hojdany som chcela chodiť so synom, len stále  boli obsadené a plné. Mala som pocit, že sa to robí už snáď všade v Bratislave. Aj napriek tomu, som to vyskúšala. Oslovila som pár materských centier, spravila u nich ukážkovú hodinu, následne herničku a funguje to.  

Ako a kde fungujú tvoje Montessori herničky? 
Robím ich na viacerých miestach. Začala som tak nenápadne mimo Bratislavy, pretože ja nie som pôvodom z Bratislavy. Povedomie o Montessori je tu väčšie, preto som si myslela, že je toho v Bratislave už veľa. Prvé bolo Materské centrum Lipka  v Tlmačoch a Materské centrum Medulienka v Leviciach. Tam som si to vyskúšala. V Lipke sme sa dali dokopy úžasná partia mamín, ktoré boli presvedčené o pozitívnom vplyve montessori. To ma nakoplo aj nabudilo.. Takže tam som začala. Potom  som oslovila pár materských centier  v Bratislave vo Vrakuni MC Rybka, v Karlovej Vsi RC Klbko a Detské centrum Ihrisko v Novom Meste. 

Robím herničky pre malé deti vo veku 1 - 3 roky. Už na ročných deťoch vidno, že sú schopné pekne sa sústrediť a pracovať. A potom mám skupinu predškolákov od troch do šesť rokov. S nimi sa dá už inak pracovať a mám pre nich nachystané aj trošku iné pomôcky. Všetky pomôcky si prinesiem do centra vždy so sebou. Niekde už majú pripravenú miestnosť, posadáme si len na zem, dáme karimatky. Niekde je to náročnejšie, lebo musíme poschovávať hračky. Detičky sú zvyknuté chodiť sa tam hrať, preto je to zo začiatku trošku tažké, aby sa naučili, že teraz je nejaká iná hodina, teraz sa inak pracuje. Prídem, všetky veci a pomôcky rozložím a deti s nimi pracujú. Po skončení zase všetky veci  zbalím.

Ktoré aktivity sú najobľúbenejšie?
Najobľúbenejšie u tých menších detí je určite to klasické vhadzovanie. Máme gombíky, ktoré musia cez prierez vhadzovať do vnútra. Samozrejme vodné aktivity, tie máloktoré dieťa obíde. Potom je veľmi populárne navliekanie veľkých korálok na tyčky. Ďalej presýpanie - ryža, kukurica, krupica, či krájanie. To sú asi také top aktivitky. Pri tých starších je to už viac individuálne. Naposledy bolo obľúbené napríklad miešanie potravinárskych farieb, alebo kvapkanie potravinárskej farby na servítky.


Ako a kedy si pripravuješ materiály?
Po nociach. :) Staršiu dcéru mám počas dňa v škôlke, ale som doma s mladším synom.  

Môžeš odporučiť nejaké dobré knihy alebo stránky? 
Určite www.neposednenoznice.sk, www.montessoridoma.cz a www.montessori-doma.sk. Je tam kopec úžasných informácií aj takých základných. Na začiatok by som odporúčala knihu “Tajuplné dětství”. V knihe je popísané prečo to vlastne celé vzniklo a ak to niekoho nadchne potom by som ďalej odporučila “Pomoz mi, abych to dokázal sám” a “Absorbující mysl”. 

“Svet očami jednej mamy” to je motto tvojej stránky na Facebooku. Ako vyzerá svet Tvojimi očami?
Každý má nejaký prístup k vzdelávaniu a k výchove detí a toto je taký môj pohľad na svet, na deti, na detský svet. Mám pocit, že táto metóda môže deťom veľmi veľa dať, môže im pomôcť, spraviť z nich lepších ľudí. Do šiestich rokov dokážu deti nasať neskutočné množstvo informácií. Myslím si, že čas strávený s deťmi je úplne ten základ čo im môžeme dať. Možno im nemôžeme dopriať hodinky s vodotriskom, alebo iné materiálne veci, ale toto sa bude rátať a v budúcnosti to ocenia. 

Chcela by si ešte niečo dodať na záver?
Celé Montessori je to pre mňa jedna úžasná vec. Určite odporúčam každému. Kto by chcel nech si o tom aspoň niečo prečíta,  niečo so svojími deťmi skúsi a uvidí ako to funguje. Dnes sa už veľmi veľa vecí dá robiť doma. Je samozrejme výhoda, keď majú deti možnosť chodiť do herničky, do škôlky alebo do školy. Veľmi veľa sa však dá aj doma. Chce to čas, trpezlivosť a chuť. 

Ďakujem za rohovor. :-)



Prekreslovanie listov

Boli sme von a doniesli sme si rôzne listy na výrobu girlandy. Neminuli sme všetky. Tie, ktoré nám ostali sme použili na prekreslovanie. 

Jednoduchá zábavka, na ktorú budete potrebovať papier a pastelky. Nám sa osvedčili voskovky tmavých odtieňov. Pri prekreslovaní tmavými farbami listy pekne vystúpia z papiera. 

Pod papier treba skryť list. Pokresliť voskovkou vrch papiera, pod ktorým je schovaný list. Hokus-pokus a list, ktorý je pod papierom je zrazu na papieri!





Hra "Nakresli lienku"

Ako tak pozerám von oknom, je jasné, že jeseň klope na dverea a my budeme čoraz viac času tráviť doma. Dobrých nápadov nikdy nie je dosť, preto pridávam sem ďalší. 

Na internete som našla milú hru, ktorú sme si u nás doma nazvali "Nakresli lienku". 
Hra je vhodná už aj pre malých hráčov od 4 rokov. 

Na hru potrebujeme:
  • čistý papier (hotové hárky pripravené na vytlačenie tu)
  • pravidlá
  • ceruzku
  • kocku 

Pravidlá
Hráči hádžu kockou a ak niekto hodí číslo 1 môže si nakresliť telíčko lienky. Pokiaľ hodí nejaké iné číslo, nemôže kresliť. Musí počkať najprv na číslo 1. Potom samozrejme pokračuje ďalej 2, 3, 4,.... 
Ak už má hráč rozkreslenú jednu lienku a hodí číslo 1 môže začať kresliť novú lienku. Takto môže mať hráč rozkreslených viacero lienok. 
Vyhráva ten, kto má hotových všetkých 6 lienok. :)





Stolička pre Maca

Deti majú obľúbené hračky. Niektoré 5 minút. Iné 1 deň. Niektoré dokonca 1 týždeň. Veru s hračkami je to tak. Keď už niektorá hračka prekročí tento časový limit, tak ju považujem za naozaj dobrú a niečím výnimočnú. 

Doma takú jednu máme a volá sa Maco. Maco je hnedý plyšový medvedík. Patrí už do rodiny, pretože je s nami 4 roky. Je to najobľúbenejšia Stelkyna hračka. A je to na nej aj vidno. 

Maco mal volakedy mašličku pod bradou a šnúrku na zavesenie. Už nemá. Sú v ňom nejaké guličky, aby bol stabilnejší a mohol sedieť. Z pod chvosta sa presunuli do jednej nohy. Maco mal raz na tele boľačky a od vtedy má na kožúšku značky od leukoplastov, ktoré sa už nedajú vyprať. A kde všade Maco bol? Jednoducho všade. Najlepšia časť na Macovi je chvostík. Od neustáleho šúchania a držania je roztrhaný, rozpáraný a zodratý. 

Maco veľmi neobsedí, pretože je so Stelkou neustále v pohybe. V poslednom období však vidno, že sa blíži do dôchodcovského veku, pretože Stelka už nie je k nemu tak citovo pripútaná. Niekedy si pri zaspávaní na Maca ani nespomenie. A kedže má Maco už aj trochu času na oddych, Stelka mu urobila v lete stoličku z kartónu a papierových roliek. Výroba sa jej páčila a zvlášť si dala záležať na maľovaní a výzdobe. 





Maco a jeho stolička. 

Maco s kamarátom. :)

Aká je obľúbená hračka vašich detí? 



Girlanda z listov

Chcete s deťmi tvoriť, ale nemáte práve po ruke farby alebo farebný papier? Hľadáte aktivitu, po ktorej nebudete musieť upratovať? 

Nazbierajte si s deťmi vonku akékoľvek listy a urobte si girlandu. Deti radi niečo hľadajú a zbierajú v prírode. Určite sa potešia, keď potom uvidia nazbierané listy zavesené na stene. A keď listy uschnú, môžete si zábavu zopakovať. 

Na šitie listov sme použili tupú ihlu, ktorú kúpite v galantérii. Pre deti je lepšia, pretože sa s ňou nemôžu pichnúť.  






Kreslenie na látku

V lete som prepadla zábave zvanej "šitie peračníkov". :) Zapojila som do nej aj deti. Ich úlohou bolo pokresliť fixkami a farbami na textil látku a ja som z nej potom ušila tieto veselé peračníky. Hádam sa budú obdarovaným teraz od septembra hodiť. 

Prajem všetkým pekný začiatok nového školského roka!
                                                                                                         Majka


Stelka 4 a 1/2 ročná


Katka 9 ročná


Stelka 4 a 1/2 ročná


A nakoniec medúzy ja. :)