Roztápajúci sa snehuliak

Posledné dni priniesli deťom na tváre úsmev. Môže za to sneh. Áno, konečne napadol. Vytiahli sme skutočné zimné oblečenie a tenisky, ktoré nosil Oskar doteraz sme odložili do poličky.

Deti sa snehu nevedeli dočkať. Ešte pred pár týždňami sme nečakali kým napadne ten pravý sneh, ale urobili sme si doma vlastný, falošný. 

A postavili sme z neho dokonca aj snehuliaka. 

Na výrobu snehu sme použili:
  • sódu bikarbónu (min. 4 kelímky alebo vrecká, čím viac sódy, tým viac snehu)
  • prostriedok na umývanie riadu (1 čajová lyžička) 
  • vodu (treba prilievať podľa potreby, aby bol sneh trochu ako cesto a dalo sa s ním pracovať)
Keď sme mali hmotu hotovú postavili sme z nej snehuliaka. Ozdobili sme ho farebnými kúskami machovej gumy. Najväčšia zábava ešte len prišla. A to - roztopiť snehuliaka. Deti liali striekačkou na snehuliaka ocot a sledovali ako sa roztápa. 

Ak ste doteraz neskúšali našu najobľúbenejšiu aktivitu "výbuch sopky", tak teraz si ju môžete urobiť v tomto inom prevedení. V podobe snehuliaka. Dochádza tu k rovnakej chemickej reakcii ako pri výbuchu sopky. 

Námet na roztápajúceho snehuliaka je z blogu Fun at home with kids.









Recept na modelovaciu hmotu

Mám nový recept. Recept na modelovaciu hmotu.  Nič pre mlsné jazýčky, ale zato niečo pre neposedné ručičky. 

Do výroby modelovacej hmoty som nezapojila deti, lebo som si povedala, že to najprv vyskúšam sama. Zopakovať si to potom môžeme kedykoľvek. 

Do nádoby som dala len dve ingrediencie:
  • 2 odmerky kukuričného škrobu 
  • 1 odmerka tekutého PVA lepidla (lepidlo na báze polyvinyl acetátu) 
Miešala som  rukou dovtedy, kým nevzniklo cesto. Aj keď sa to najprv podobalo na nepodarok, miešala som ďalej. Cesto sa mi zdalo suché, tak som pridala ešte trochu lepidla. 

Keď sa lepidlo poriadne spojilo s kukuričným škrobom, vyvaľkala som hmotu na papieri na pečenie. Potom som sa pustila do vykrajovania. Do mojich vykrojených srdiečok, motýlikov a kvietkov som robila ešte dierky špajľou. Plánovala som ich zavesiť na nitku ako reťaz alebo na krk ako prívesok. 

Hmota dosť rýchlo schla. Zvyšky, ktoré vznikli pri vykrajovaní som opäť vymiesila s trochou lepidla a vyvaľkala.

Z hotových motýlikov, srdiečok a kvietkov som nakoniec odstránila suchým štetcom drobné zvyšky modelovacej hmoty a nechala som všetko vyschnúť.  

Na druhý deň som sa spoločne so Stelkou pustila do ozdobovania. Použili sme len fixky. Išlo to veľmi dobre, povrch bol príjemne hladký. V tejto fáze sa dá experimentovať a použiť na ozdobovanie farby alebo trblietky. Prípadne prestriekať hotové veci priesvitným lakom. 

Pokus sa vydaril. S hmotou sa dá skutočne kreatívne vyšantiť. Fáza výroby je však podľa mňa určená pre dospelých a fáza ozdobovania už aj pre deti. 

Celé mi to pripomínalo modurit, ktorý som mala v rukách naposledy ešte niekedy na základnej škole. 








Záves na dvere z farebného papiera

Vzhľad bytu alebo domu je odrazom toho, kto v ňom býva. V našom byte bývajú deti. Vidno to na každom kroku. 

Špeciálne vysoké stoličky, malý stôl, stupienky, hračky na vani, plastové misky s chrobáčikmi, ale aj diera v stene, škrabance na nábytku, modré čiary na stene, fľak na koberci. A tak to má byť. Raz to pominie, no dnes to patrí k nášmu každodennému životu. 

Patria k nemu aj všetky obrázky a pestrofarebné dekorácie v byte. Mám ich rada, pretože vyrábať ich  je zábava. 

Najnovšie k nim pribudol papierový pestrofarebný záves. 

Hviezdičky a kolieska som si nakreslila v počítači. Na farebný papier som si potom vytlačila toľko tvarov, koľko som potrebovala. Najviac času mi zabralo vystrihovanie. Tu mi prišli na pomoc aj deti. Pár koliesok a hviezdičiek vystrihli aj oni. Pomohli mi ponaliepať všetko lepiacou páskou na špagátik a nakoniec na zárubňu. 

Výroba sa nám pretiahla do neskorých večerných hodín. Ešteže bol víkend. 

V čom je iný váš dom alebo byt? Vidno, že v ňom bývate vy? 





Korunka z papierovej rolky

Niečo pre dievčatá, ktoré sa radi hrajú na princezné. Pár ich u nás bolo, preto som pripravila korunky z papierovej rolky. Pripevnila som ich na čelenky, aby sa dali jednoducho a rýchlo dať na hlavu. Čiastočne som ich aj ozdobila, aby ostalo princeznám viac času na samotnú hru. 

Pokiaľ by niektorá princezná chcela, môže si korunku ozdobiť sama. Pastelkami, fixkami, nálepkami, trblietkami, ozdobnými kamienkami alebo čím koľvek, čo doma nájde. 

Veľa zábavy milé princezné!





Dračie vajce

Na tento pokus nás inšpirovala kniha Dom plný príšer. Je to jedna z mnohých kníh zo série Klub záhad od spisovateľa Thomasa Brezinu. Tieto knihy sú obľúbeným čítaním chlapcov u Oskara v škole, preto aj my máme doma zatiaľ jednu. 

Pokus sme nepremenovávali a nechali sme mu názov Dračie vajce, ako bol v knihe. 


Pohár naplníme do polovice čistou vodou. 


Pridáme do vody cukor a lyžičkou miešame dovtedy, kým sa cukor nerozpustí.


Do cukrovej vody vložíme opatrne surové vajce. Vajce neklesne a vznáša sa tesne pod hladinou. 
(Ak vajce klesne na dno, vyberte ho a pridajte ešte cukor.)


Keď sa vajce vznáša v cukrovej vode, opatrne prilejeme do pohára čistú vodu. 
Pomaly, aby stekala po okraji pohára. 
Tadááá! Čistá voda ostala nad vajcom a vajce sa ďalej vznáša uprostred pohára. :-)



Deti skúšali, či sa im podarí dostať vajce na dno. Špajľou ho tam tlačili, no ako náhle dali špajľu preč, vajce sa vrátilo do stredu pohára. 


Pokus sa nám zapáčil a tak sme si ho zopakovali. 
Urobili sme všetko tak isto, len do čistej vody, ktorá sa liala navrch, sme pridali farbu. Tu bolo jasne vidno obidve kvapliny, každá s rôznou hustotou.


Navrch sme pridali ešte olej. Ďalšie poschodie.


Deti to miešali a pozorovali, čo sa deje v pohári. 



Miska z papierového taniera

Moje deti majú radi popcorn. Nekupujem ten vo vrecúškach s rôznymi príchuťami, ktorý stačí vložiť do mikrovlnky. Popcorn robím poctivo zo sušenej kukurice na panvici. Ako tuk používam maslo ghee. Je to rýchle a popcorn je oveľa zdravší. 

Pretože sme mali naposledy u nás doma pár hostí, urobila som popcorn aj pre nich. Naservírovala som ho do malých misiek z papierových tanierov. Návod na výrobu misiek som našla na internete. 

V návode použili na spojenie jednotlivých strán misky gumičku. Mne sa osvedčila lepiaca páska. Tá moja bola veselá srdiečková.  Dnes je už v obchodoch a na internete veľký výber farebných a vzorovaných lepiacich pások. Stačí si len vybrať. 





Pozvánka so srdiečkami

Konečne sa Stelka dočkala! Je až neuveriteľné ako deťom pomaly plynie čas. Akýkoľvek časový úsek, ak to nie je zajtra, znamená pre nich večnosť.  

Už v jeseni sa Stelka začala intenzívne pýtať, kedy bude mať narodeniny. Čas si krátila tým, že robila zoznamy hostí na svoju oslavu.  Zoznamov bolo niekoľko. Posledný finálny urobila teraz v januári.

Zoznam hostí na oslavu sme teda mali. Spoločne so Stelkou sme urobili pozvánky.

Na pozvánky sme použili obyčajný výkres. Ozdobili sme ho farebnými srdiečkami, ktoré som povystrihovala zo zvyškov doma vyrobeného farebného papiera. Čiastočne som použila aj výkresy s farebnými detskými maľbami

Všetky srdiečka a aj informácie o oslave som na biely výkres prišila šijacím strojom. Rýchle a súčasne efektné. Na pozvánky Stelka vlastnoručne napísala meno dieťaťa a podpísala sa. 

Tak! Hotovo! Oslávenkyňa bola spokojná. Konečne sa začalo niečo diať. :)







Srdiečkové pečiatky

Na skúšanie a vymýšľanie nových vecí nie je vždy dostatok času. Vtedy siahnem po niečom starom osvedčenom. Tak to bolo naposledy s papierovou rolkou. Už sme s ňou pečiatkovali niekoľkokrát a malo to úspech

Aby sme sa úplne neopakovali, tak som papierovú rolku trochu zdeformovala. Už z nej nebol valec s  kruhmi na koncoch, ale deformovaný valec so srdiečkami na koncoch. Rolku som na jednom konci stiahla gumičkou, aby tvar srdiečka držal aj pri manipulácii s rolkou. 

Stelka pred pečiatkovaním pomaľovala papier farebne voskovkami.

S papierovou rolkou urobíte aj iné nielen srdiečkové pečiatky.





Monoprint

V rámci nášho tvorivého experimentovania sme vyskúšali robiť odtlačky. Bola som zvedavá ako to funguje, no a …. fungovalo to. 

Pripravila som alobal a kúsky kartónu. Vystrihla som kruh a obdĺžnik, aby sme mali toho viac na skúšanie. 

Kartón som obalila alobalom. Nepoužila som žiadne lepidlo.

Na alobal deti naniesli štetcom temperovú farbu (nemusí byť hrubá vrstva).  Do ešte mokrej farby kreslili vatovou tyčinkou. 

Po nakreslení sme odtlačili obrázok na čistý papier. Na kartónovú podložku deti nanášali farbu ešte niekoľkokrát za sebou. Maľovali, kreslili, odtláčali a tak stále dookola. Vždy boli zvedavé, čo sa nakoniec objaví na papieri.




Vyšívané srdiečko

Stelka (5 ročná) rada šije. Jej zručnosť pracovať s ihlou sa stále zlepšuje. Najnovšie jej veľkú radosť urobilo srdiečko, ktoré mohla vyšívať na kartóne. 

Šitie látky môže byť pre malé deti dosť frustrujúce, preto kartón je na šicie začiatky veľmi dobrý. A keď sa k tomu pridá ešte tupá ihla tak vznikne celkom pekná aktivita. 

Na kartón som si nakreslila srdiečka a po jeho obvode som malým šrobovákom urobila dierky.

Začiatok bavlnky som prichytila lepiacou páskou. Potom aj koniec.

Ako za dávnych čias, keď princezné vyšívali. 
(Stelkyne obľúbené oblečenie posledných dní.)


Vyskúšali sme aj tkanie. To už bolo trochu zložitejšie. 




Miesto pre deti určené na tvorenie

Detská izba prechádza u nás neustálymi zmenami. Ide to s vekom detí a ich záujmami. Niečo do nej pribudne, niečo odbudne, niečo zmení svoje miesto. 

Aby sme sa v kope vecí nestratili, snažím sa, aby deti nemali toho v izbe viac ako potrebujú. Každá vec má svoj "domov", kde býva a kam sa vracia. To môže byť polička, škatuľa, plastová nádoba, zásuvka, stôl alebo sklenená fľaša. Aj keď deti zabudnú trvalý pobyt nejakej hračky, viem im ju rýchlo pripomenúť. :) Chápem, že upratovanie nie je zábavná aktivita. Dá sa uľahčiť a spríjemniť tým, že veci sú dobre zorganizované. Tu platí pravidlo, že veci majú slúžiť nám a nie my veciam. 

Hádam neodmysliteľnou súčasťou detskej izby je miesto, kde môžu deti kresliť, maľovať, lepiť, strihať alebo písať. U nás doma je to náš starý jedálensky stôl, ktorý nemáme teraz kam dať, tak sme ho umiestnili do detskej izby. Deti majú na ňom dostatok priestoru na svoje tvorivé aktivity. 

Na našom stole sa nachádzajú malé zásuvky na pečiatky, farby, voskovky, pastelky a rôzne drobné kancelárske potreby. Obľúbené sú fixky, preto ich majú deti v košíčkoch stále po ruke. Zásuvky na boku sú určené na farebné papiere,  na čisté papiere, predlohy na kreslenie a hotové alebo ešte nedokončené kresby. Každé z detí má svoju vlastnú zásuvku na kresby. 

Povrch zásuviek slúži aj na odkladanie už hotových výtvorov. Sú tam len tie najobľúbenejšie alebo najnovšie. Staré veci musia urobiť miesto novým. Stôl sa nesmie zmeniť na skladisko. 

V detskej izbe sme mali vždy nejaký stôl. Keď boli deti malé bol menší, aby sa im pri ňom pohodlne sedelo. Stôl v detskej izbe nie je len výsadou školákov. Malé deti tvoria najradšej mimo stola a mimo detskej izby. Netreba to vzdávať a treba im ponúkať nové aktivity práve na stole. A ešte lepšie, keď sa k nim pridáte aj vy, aby tam nesedeli sami. Stôl sa tak stane miestom, na ktorom sa dejú zábavné a zaujímavé veci. 




Iné inšpiratívne miesta na tvorenie pre deti. 

foto: ciburbanity